Benefičný ples plný hviezd
6. Benefičný ples očami nováčika
Kto by pred piatimi rokmi povedal, že z benefičného plesu Pomocníček sa stane jeden z vrcholov plesovej sezóny v Seredi a jej okolí? A predsa sa tak stalo. Je za tým neúnavná a poctivá práca jeho organizátorov a zároveň rastúci záujem ľudí pomáhať dobrej veci.
Kto by pred týždňom povedal, že sa s manželkou budeme skvele zabávať, tancovať a užívať si dobrôt?A predsa sa tak stalo. Na prvý pohľad kvôli náhode. Mal som v seredskom Panta Rhei besedu k svojej novej knihe a medzi poslucháčov prišli aj Miška Miškolciová a Danka Matušková z občianskeho združenia Pomocníček. Doteraz sme sa nikdy nevideli, obe dámy som evidoval najmä ako organizátorky úžasného Behu Nádeje, športovo-charitatívneho podujatia, ktorého výťažok smeruje k detičkám so zdravotným znevýhodnením. Beh sme si zamilovali od jeho prvého ročníka v roku 2014 a žlté tričká s logom Pomocníčka odvtedy každoročne nosíme na polmaratóny do Košíc a anglického Newcastlu, kde nám pomáhajú prekonávať samých seba. Po piatich rokoch sa naše cesty aj reálne pretli a Miška a Danka, pred týždňom pre mňa ešte pani Miškolciová a pani Matušková nás po besede pozvali na ples.
Neváhali sme ani minútu. Pre ples, beznádejne vypredaný už od jesene 2018, sme jemne preorganizovali program polročno-prázdninovej lyžovačky, aby mala kaderníčka dosť času na svoju prácu a s úderom siedmej hodiny sme vošli do seredského Domu kultúry.
Za dlhé roky života v hlavnom meste Slovenska človek zažije všelijaké plesy. Boli sme na bratislavskom Plese v opere a viac ráz sme boli aj na Česko-slovenskom plese v Prahe, ktoré sú považované za top plesy v svojich mestách či dokonca krajinách. Tu, v Seredi, sme nováčikmi, ale máme dosť skúseností na porovnávanie. Ja mám naviac aj pocit, že hoci moja láska k rodnému mestu môže byť hypertrofovaná, neovplyvní to objektívnosť pohľadu na 6. Benefičný ples plný hviezd.
Pri všetkej úcte, navonok všedná a fádna budova kulturáku nesľubovala žiadne prekvapenie ani vo vnútri sály. Opak bol však pravdou. Už v predsálí rozdával prvé porcie dobrej nálady výborný klavirista Norbert Daniš. Jeho virtuozitu sme potom mohli vychutnávať aj v prvej časti večera. Nádherná výzdoba, na ktorú bolo použitých pol kilometra bielych textilných pásov urobila zo spoločenskej sály veľkolepý a pritom útulný priestor pre 330 ľudí, túžiacich po zábave, ale aj po odovzdaní svojho dieliku pomoci ušľachtilým cieľom združenia Pomocníček. 330 - to je asi dvakrát viac, ako je bežcov na Behu nádeje. Svetelnú aparatúru a veľkoplošnú obrazovku pripravila agentúra Hurricane – celú techniku sem priviezla priamo z udeľovania Krištáľového krídla 2019. Neboli to teda žiadne dve-tri blikajúce „žárovky“, ako to občas niekde ešte býva. Striedanie svetiel napĺňalo priestor príjemnými farbami. Štyri dni príprav plesu, na ktorých participovalo 20 pomocníkov sme si pozreli v minútovom časozbernom videu.
A po ňom prišla už tradične k slovu vynikajúca moderátorka Adela Vinczeová. Vyspovedala manželov Miškolciových a Danku Matuškovú nielen z toho, čo sa udialo v roku 2018 ale aj z plánov do budúcna. Medzi tie patrí najmä rekonštrukcia nového domu na Čepeňskej ulici, kde budú „inak obdarovaným“ detičkám poskytovať komplexnú terapiu a ich rodičom v prípade potreby aj ubytovanie.
Adela Vinczeová už roky nemoderuje žiadne plesy, tento je jediným, ktorý má vo svojom nabitom programe. Je to tým, že Seredčanov si jednoducho obľúbila a cíti sa medzi nimi ako doma. Je šarmantná, pohotová a vtipná. Stačí ju počúvať a o zábavu je postarané. Napriek svojej popularite nemá žiadne hviezdne maniere – aj tu, v Seredi, sa bez všetkého porozprávala a odfotila s každým, kto ju o to požiadal a pridala aj milý úsmev.
Sála zašumela, keď si hostia z veľkoplošnej obrazovky vypočuli virtuálne otvorenie plesu výnimočnou tenistkou Dominikou Cibulkovou. Do dražby na ples veľkoryso poslala svoju raketu, s ktorou pred dvomi týždňami hrala na Australia Open. Potom prišiel prvý chod – sviečková na smotane s knedlíkmi – tú sme romanticky zjedli pri svetle sviečok. Rizling vlašský aj ružový cabernet sauvignon (Šampión z Limbachu) od Mrva a Stanko sa so sviečkovou celkom dobre snúbili. Peter a Vlado z Trnavy, dúfam že ste to vedeli!
Pretože organizátori každý rok prekvapujú novými originálnymi nápadmi, úvodný valčík predviedla Nikola Detáriová s tancujúcou fenkou Blissou. Na vlastné oči sme mohli vidieť, prečo je niekoľkonásobnou majsterkou Slovenska v dogdancingu. Užívali sme si, čo všetko Blissa (za kúsok syra) dokáže, Blissa si najviac – na Adelinu radosť - užila pokynu „chcíp“, po ktorom si ľahla na chrbát labkami hore a predstierala, že už je v psom nebi.
Zábava ďalej gradovala spevom Liny Mayer s príjemne zamatovým hlasom a zaujímavým vystúpením tanečníka – screendancera Mira Bruise Žilku (seredského rodáka). Ten pred pár rokmi ako člen tanečnej skupiny Old School Brothers vyhral Slovensko má talent a neskôr dosiahol vysoké priečky v Nemecko má talent a v Česko-Slovensko má talent. Miro je ako z gumy a tak, keď potreboval dvoch dobrovoľníkov, prihlásila sa iba Adelka a bosonohý Norbi (vy, Seredčania tohto športovca a tanečníka, ktorý vraj už dva roky chodí v lete-zime bez topánok, iste poznáte lepšie ako ja). Hoci sa Norbert snažil, Adela bola lepšia. Ale vieme my, čo bolo na generálke? O jedenástej nastúpila trnavská skupina Bystrík Banda a stoly osireli. Plesajúci chceli vyskákať mimoriadne chutné zákusky a koláčiky – niekoľko stolov, vrchovato naložených dezertami v sladkom bare dokázali vyprázdniť za slabú polhodinku! Úžasne zaranžované pôvodné i vlastné skladby mi niekedy, zrejme kvôli trúbke Petra Letovanca, pripomínali vystúpenia skupiny Gorana Bregoviča. Hranica medzi zabávačmi a zabávajúcimi sa stratila, takú radosť z hrania ako u Bystrík Bandy sme už dávno nevideli. Pri piesni „Na Kráľovej holi stojí strom zelený“ obžil aj nejeden tanečník, ktorý už mal „zrak naklonený do seredskej zemi“. Trnaváci skrátka Seredčanom rozumejú a platí to aj naopak, vrátane futbalu... Bandu sme prepustili až po niekoľkých prídavkoch, pričom Bystrík apeloval, že musia končiť, lebo „Adéla ještě nevečeřela“. To sme síce nevedeli potvrdiť, ale isté je, že Miška a Danka vtedy „ješte nevečeřeli“ tiež.
Od pána kuchára sme si nechali nakrájať šťavnaté pečené prasiatko s chrumkavou kožkou s kyslou kapustičkou, iní uprednostnili kapustnicu a sadli sme si za stoly. Blížila sa tombola. Cena tombolového lístka bola jedno euro, nedalo sa nekúpiť ich zopár desiatok a potom porozkladať v číselných radoch. Ako sa miska váh preklápala od 29. ceny k tým vyšším, napätie rástlo. Ale bolo žičlivé a tak sme šťastlivým výhercom nezávideli ani piatu a štvrtú cenu – LED telku aj notebook predsa každý máme. Nezaujala nás ani tretia a druhá cena - bicykel a dámsky set lyží (ako vraví Adela, neboli od Peťa Sagana ani od Peti Vlhovej). Adela nakoniec vyhlásila prvú cenu: Benzínovú kosačku vyhráva lístok číslo tisíííc... šesťdesiáát ...jednáá! Koleso šťastia sa dotočilo. Takmer pri každom stole sedel aspoň jeden výherca a jeho radosť sa prenášala aj na spolusediacich.
Cenou útechy bola „torta“ z dvadsiatych roliek toaletného papiera. Víťaz tvrdil, že ju dá bratovi, ten totiž zo zdravotných dôvodov nemohol prísť. Potom nasledovala dražba tenisovej rakety Dominiky Cibulkovej – nakoniec skončila za tristo euro u rodičov, ktorých dcéra hrá tenis. Bude teda v dobrých rukách. O jednej prichádza čas pre Sama Tomečku – tento sympatický spevák vie, čo publikum chce počuť a parádne s ním (spolu)pracuje. Všetci tancujú, ako on píska. Vlastne spieva.
Uvedomujeme si, že sme dnes večer v tanci na plese strávili najmenej tri hodiny. To je tri krát viac, ako nám trvá zdolanie Behu nádeje. Napadá mi kacírska myšlienka - nie je príjemnejšie tancovať, než behať? Ale 14. septembra 2019 na už šiesty beh určite prídeme. Bude to dvanásta veľká akcia o.z. Pomocníček. A dúfame, že sa o rok opäť dostaneme aj na tento ples. Veď už nebudeme žiadnymi nováčikmi. Tých jedenásť doterajších akcií ukázalo, aké dôležité je pomáhať druhým. Výťažok z plesu dosiahol krásnych 7. 078 euro. Z plesu budú podporené tiež tri detičky – Mária, Oliver a Viktor, ktoré budú môcť častejšie navštevovať Denné Centrum POMOCNÍČEK.
Ples bol milý, spontánny, nič neškrípalo. Ale keďže som sa na začiatku oháňal, že sme skúsení plesači a že budem objektívny, musím mať aj pripomienky a návrhy. Najprv k sviečkovej – k tej by sa hodili: a) tenšie knedlíky, b) viac omáčky. Osobne si myslím, že b) je správne. Pravdou je, že porcia bola ako pre riadneho chlapa, málokde sa taká vidí.
Tie skvostné vína, ktoré sme mali na stoloch, by si zaslúžili byť o pár stupňov chladnejšie. Uznávam, že toľko chladičov fliaš asi v Seredi nie je. A kto túžil po niečom studenom, mohol navštíviť bar a dať si trebárs mojito. Tak napokon skritizujem sladký bufet – navrhujem nedať všetky dezerty naraz, aby sa ušlo aj tým, ktorým pomalšie trávila sviečková. Ale čo by sme my, bežci, ešte nechceli? Veď okrem zákuskov bolo aj ovocie!
Hurricane, Adela, hviezdy a hviezdičky tanečnej a speváckej scény či DJ Sonic – to sú známky kvality benefičného plesu Pomocníček. Veľké plesy by sa do Seredi mohli chodiť učiť, ako efektívne naložiť s rozpočtom. Nikto nemohol byť nespokojný s tým, čo za cenu vstupenky dostali jeho oči, uši, nos, jazyk a srdiečko. Áno, srdiečko, lebo všade bolo vidno, že tento ples nebol organizovaný rutinne, ale s veľkým srdcom! Všetci, ktorí sa v sobotu prišli zabaviť, dali akcii kus svojho srdiečka a dali plesu krásnu korunu nevšednosti, bohato zdobenú prejavmi ľudskosti a solidarity plesu.
Autor: Igor Ďurič
Všetky fotky nájdete v galérii
