Blog
Logopédia a POMOCNÍČEK?
Hodnotenie používateľov: 5 / 5
Priznám sa, že mojim pomocníčkarskym snom bolo, mať v našom centre logopedičku. Stalo sa! A mne nedá, nevyspovedať ju.
Lenka, prečo logopédia? A čo konkrétne znamená klinická logopedička?
Prečo logopédia? No to je trošku dlhší príbeh. Po štúdiu na Strednej zdravotníckej škole v Trnave som chcela ísť študovať medicínu do Bratislavy. Keďže my sme mali chémiu a biológiu na škole len 2 roky, príprava na prijímačky nebola taká intenzívna ako u študentov gymnázií. V dobe keď som sa hlásila na Lekársku fakultu, bolo 6000 záujemcov, vzali len 300, ja som skončila pod čiarou. Bola som pevne rozhodnutá, o rok to skúsiť zasa. Začiatkom leta mi ale prišla ponuka ísť pracovať do Detskej fakultnej nemocnice na Kramáre, vybrala som si detskú chirurgiu. Počas toho roka k nám na oddelenie prišla raz klinická logopedička urobiť jedno vyšetrenie, tak som sa o tento odbor začala viac zaujímať. Zistila som, že má toho veľa spoločného s medicínou a zapáčil sa mi, takže bolo rozhodnuté.
Klinický logopéd je samostatný zdravotnícky pracovník, ktorý má okrem magisterského štúdia (odbor logopédia), ukončené aj špecializačné (atestačné) štúdium (odbor klinická logopédia) na Lekárskej fakulte SZU a môže teda pracovať samostatne, bez toho že by musel mať nad sebou odborného garanta, ktorý by garantoval, že práca ktorú vykonáva, spĺňa všetky požiadavky platné pre odbor klinická logopédia.
Ja ako laik som vedela, že k logopedičke sa chodí, ak dieťa nevie povedať R, no teraz už viem, že Tvoja práca ma neuveriteľne široký záber. Mohla by si skúsiť vymenovať?
Áno, to je pravda, do kompetencie klinických logopédov spadá naozaj veľmi široké spektrum komunikačných porúch. Sú to už spomínané dyslalie (porucha artikulácie určitej hlásky), oneskorený či narušený vývin reči, zajakávosť, symptomatické poruchy reči, ale keďže ide o klinickú logopédiu, zaoberáme sa aj poruchami hlasu, poruchami prehĺtania, dyzartriami, palatolaliami (rázštepy), a pod. Ja osobne sa dlhodobo venujem hlavne detičkám s neurologickými ťažkosťami (DMO, poúrazové stavy), ktoré majú často poruchy príjmu potravy, prehĺtania, dyzartrie (narušenie artikulácie v dôsledku poškodenia CNS), narušený vývin reči a senzorické poškodenie rôzneho stupňa. Pracujem s deťmi od narodenia až do 18 rokov.
K nám do centra prídu častokrát aj deti, ktoré majú problémy s pozornosťou, s výslovnosťou, proste je to rôzne. Kedy je podľa Teba dobré, si už povedať, poďme na radu k logopedičke?
Vek, v ktorom sa tieto ťažkosti objavujú, sa stále znižuje. V minulosti boli ľudia zvyknutí prísť k logopédovi s dieťaťom rok pred zahájením povinnej školskej dochádzky, ak sa u dieťaťa vyskytol nejaký problém s výslovnosťou. Často sa čakalo na odporúčanie pediatra príp. iného odborníka. Problémom však bol veľmi krátky čas na nápravu reči, ak išlo o komplexnejšiu poruchu výslovnosti. Dnes sa tento trend našťastie pomaly mení, osveta sa dostáva do popredia, rodičia si deti všímajú viac, hoci výskyt rečových porúch má neustále stúpajúcu tendenciu. Ak má rodič podozrenie, že s rečou dieťatka nie je niečo v poriadku, treba ísť na vyšetrenie čo najskôr, aj vo veku 2-3 rokov. Rok pred školou je často príliš krátky na odstránenie všetkých ťažkostí, rodič aj dieťa sú potom v zbytočnom strese a na odstránenie nesprávne zafixovaných rečových vzorcov je potrebný dlhší čas. U detičiek s neurologickými ťažkosťami to platí dvojnásobne.
Aké je to pre Teba ako pre odborníka, pracovať aj s inak obdarenými deťmi? Keď Ti častokrát ani slovkom neprikývnu, že rozumejú. Je to o pravidelnom “cviku”? Zapájaš aj maminky?
S inak obdarenými detičkami pracujem od roku 2006, takže už je to nejaký ten rôčik. Za ten čas mám niekedy pocit, že s inými už ani pracovať neviem. Nejako sme si na seba zvykli, snažím sa im čo najviac uľahčiť ich každodenné fungovanie v oblasti dorozumievania, vnímania či príjmu potravy a oni sa mi za to často odvďačujú svojimi pokrokmi, úsmevom či pohľadom (komunikácia nie je len o slovách). Dôležitá je vždy spolupráca, ja som s dieťatkom raz za týždeň, ale maminka je s ním stále, preto je veľmi dôležité pracovať s dieťatkom aj počas dní, keď u mňa nie sú. Je to proste tímová práca. Ale oplatí sa, deti sa dokážu veľmi pekne posunúť vpred, ak sa s nimi pravidelne pracuje a investujeme do nich. Sú to veľkí bojovníci a vďaka nim sa človek začne inak pozerať na svet, prehodnotí kopec vecí, priority... Je to práca, ktorá Vás zmení navždy.
Vidím, že u nás v centre POMOCNÍČEK neustále pribúdajú diplomíky zo školení. Je v tomto odbore asi stále sa čo učiť, však?
Áno, nové poznatky stále pribúdajú a keďže logopédia je odbor, v ktorom sa stále niečo nové deje, pretože veľmi úzko súvisí s množstvom ďalších odborov, ktoré sa tiež rozvíjajú, potrebujeme sa neustále vzdelávať, objavovať nové súvislosti, ktoré nám pomáhajú skvalitňovať našu prácu. V centre sa snažíme našim malým pacientom venovať komplexne, tzn. pokryť všetky oblasti, ktoré potrebujú pre každodenné fungovanie v rodine či kolektíve, ako je komunikácia, reč, vnímanie, príjem potravy, rozvoj jemnej motoriky, hrubej motoriky a pod. Súčasťou logopedickej terapie je preto aj multisenzorická stimulácia (zraková, sluchová, dotyková, pohybovo-polohová). Používame aj technológiu Tobii Dynavox – očami ovládaný počítač na stimuláciu zraku, pozornosti; snoezelen; okrem toho využívame aj možnosti AAK komunikácie a pod.
A na záver mi nedá sa neopýtať, ako sa Ti pracuje v našom Dennom Centre POMOCNÍČEK?
Ďakujem za opýtanie. Musím povedať, že sa mi pracuje veľmi dobre, mám tu vytvorené veľmi fajn podmienky pre svoju prácu, vedenie je maximálne ústretové, príjemné, bez problémov si dokážeme vykomunikovať akúkoľvek vec, ktorá sa vyskytne. Moji detskí pacienti aj rodičia sú veľmi fajn, teším sa zo spoločnej spolupráce, myslím si, že spolu tvoríme dobrý tím a verím, že to pomaličky prináša svoje ovocie.
Ďakujem ti, Lenka, za odpovede.
Daniela Matušková
Na otázky odpovedala klinická logopedička z Denného Centra POMOCNÍČEK Mgr. Lenka Krišková.
