Blog

Bol to podobne slnečný deň, ako ten dnešný. Pozvali sme zopár hostí – priateľov, sponzorov, pomocníkov, predstaviteľov mesta. Pripravili sme malé občerstvenie. Prišla tiež Adelka (vtedy ešte Banášová) a po niekoľkých pekných slovách prestrihla červenú stuhu.

Červenú stuhu na dverách Denného Centra POMOCNÍČEK. Nášho Centra, ktoré bolo našim veľkým snom a v tento deň sa tento sen stal skutočnosťou. Vedeli sme, čo chceme, vedeli sme, ako to chceme robiť, no netušili sme, čo z toho bude. A dnes? Dnes sú to už jeho tretie narodeniny! Zdá sa to byť neuveriteľné. Že už taký dlhý čas, deň čo deň prichádzajú detičky s rôznymi motorickými či mentálnymi problémami k nám, aby za pomoci odborníkov zdolávali tie veľké prekážky, ktoré im osud pripravil do cesty. Trpezlivo, vytrvalo, poctivo ich maminky viackrát v týždni zverujú do rúk našich dievčat a oni svojim láskavým prístupom a odbornými vedomosťami krok za krokom učia detičky to, čo z dôvodu zdravotného znevýhodnenia nejde samo od seba.

A aké boli tieto tri roky?
Pre mňa boli najmä veľmi poučné. Od samého začiatku sme išli do niečoho nového, takže samotné zriadenie centra, rekonštrukcia priestorov, zariadenie, výber správnych pomôcok a spustenie prevádzky bolo prvou zaťažkávajúcou skúškou. Následne sme sa prvýkrát v živote ocitli v pozícii komisie na výberovom konaní. Počúvali sme našich uchádzačov, aké majú skúsenosti, akí sú ľudia, aký majú vzťah k deťom, aby sme vybrali tých najlepších. Pre tú chvíľu sme skutočne vybrali tých najlepších. Od toho času sa už nejaké personálne zmeny samozrejme udiali. Tiež sme to najprv brali ako tragédiu, no s odstupom času zisťujeme, že všetko je, ako má byť. Prekonaním každej menšej či väčšej prekážky nám príde do cesty vždy niečo lepšie. Dnes sa nesmierne tešíme zo spokojného, usmievavého a najmä harmonického kolektívu. Naše dievčatá pristupujú k svojej práci zodpovedne a s láskou. Patrí im obrovské poďakovanie, pretože ony sú tie dôležité, ktoré sú denne v kontakte s detičkami a trpezlivo s nimi pracujú. Veľkou odmenou pre nás sú tiež spokojné maminky a usmiate detičky, ktoré do nášho centra prichádzajú radi, bez stresu a obáv. Všetkým by sme touto cestou radi poďakovali za dôveru, pretože to pre nás nesmierne veľa znamená a práve to nás posúva vpred.

A čo bude ďalej?
Plány máme opäť odvážne! V minulom roku sme zakúpili budovu, ktorá má byť našim druhým centrom. V súčasnosti sa tak isto pasujeme s byrokratickými prekážkami, no práve tie nám ukazujú cestu, ako to celé vymyslieť. Ako všetko maximálne prispôsobiť deťom, mamičkám a vytvoriť pekné prostredie na terapie. S našou trpezlivou architektkou prechádzame variantu po variante a zvažujeme, ktorá je tá správna cesta. Aj táto nová situácia nás baví a veríme, že ju dotiahneme do zdarného konca, ktorá bude novým začiatkom, kedy prestrihneme ďalšiu červenú stuhu a začne sa písať história nového centra.
Danka, ďakujem za slovo pre túto príležitosť.

Michaela Miškolciová

• Predch.
• Nasl.