Vitajte na POMOCNÍČEK.sk

Že tehotenstvo je krásna vec už viem a za tým si stojím.  Ako aj to, že príchodom dieťatka sa život ženy a muža zmení o 180 stupňov. Len nepripúšťala som si, že to môže byť zmena, ktorá z dvojice, ktorá sa miluje a teší na svoje "zdravé" dieťa sa stane, dvojica bezmocných ľudí s chorým dieťatkom.

Moje tehotenstvo bolo bezproblémové, priam ukážkové. Každá prehliadka bola pre nás zážitkom, radosťou, spoznávaním môjho - nášho vytúženého dieťatka. Poznať pravdu, že všetko je v poriadku, že dieťatko je zdravé bolo pre nás tak samozrejmé, že sme sa začali zameriavať nato, že naša bambulka, nakoľko sme sa dozvedeli, že pod mojim srdiečkom nosím dievčatko, mala všetko skôr, ako uzrie svetlo sveta. Spravili sme krásnu detskú izbu, zabezpečili všetko od kočiariku, postieľky, plienok,... po kŕmiacu stoličku, chodítka a podobne,,,

Netušiac, že možno to chodítko ani len nevyskúša, nebude vnímať svoje okolie a tešiť sa z detských pesničiek.

Mojim gynekológom som bola doporučená na sekciu(bola som na rizikovom tehotenstve) s čím však doktori v nemocnici nesúhlasili a to, že som bola celé tehotenstvo PN a mala som predtým skracovaný kŕčok maternice(konizáciu), vraj nie je dôvodom na sekciu, ich verdikt bol, že pôjdem spontánnym pôrodom.

Bola som už 41. týždni tehotenstva a doktori si nedali ani tú námahu, aby ma hospitalizovali pre lepšie sledovanie, nakoľko som prenášala. A v sobotu večer to prišlo, začala som pociťovať kontrakcie, okamžite sme utekali do nemocnice. Kde ma po vstupnej kontrole pripojili na „pásy“ a zistili, že malinká ma zrazu slabé odozvy! Nasledovala lumbálka a akútna sekcia. Po zákroku som vytúžene čakala na prvý pohľad na svoje dieťatko, no márne.... materinský pud, ako aj okolnosti mi hovorili, že niečo nie je v poriadku, no personál ma uisťoval, že všetko dobre dopadlo, nech oddychujem... potom mi prišla doktorka povedať šokujúcu správu!, že Sofinka je na ARE, že sa nadýchala plodovej vody a museli ju 15min oživovať. Bola to najhoršia správa v mojom živote a nebudem klamať prepadla som panike a zúfalstvu... Ihneď som utekala za ňou, bola prekrásna a najradšej by som ju držala v naručí, no bola v inkubátore. Pri návštevách sme spozorovali prvé pohyby čo nás nesmierne tešilo a dávalo energiu v už tak ťažkej chvíli. Po pár dňoch kŕmenia mojim mliečkom cez sondu-nakoľko ju držali v umelom spánku, sa dostavili prvé pokroky – bola odpojená od prístrojov na dýchanie a doktori začali s postupným prebúdzaním. Mysleli sme si, že všetko zlé máme za sebou... Potom prišli výsledky z magnetickej rezonancie – hypoxicko-ischemická encefalopatia s postihnutím mozgového kmeňa(poškodenie mozgu pre nedostatok kyslíka a priechodnosti krvi mozgom), v tej chvíli sa mi svet zrútil svet a kládla som ti stále otázku – prečo práve my??? Ďalej s odstupom času sa to len nabaľovalo - neprítomnosť sacieho reflexu, prehĺtacieho reflexu, hypertónia, poruchy spánku, DMO, westov syndróm, ohtaharov syndróm, mikrocefália... Stačila by iba jedna z diagnóz a človek má pocit, že má dýku v srdci.. Ako by to nestačilo, museli sme dať zaviesť PEG-vývod zo žalúdka pre kŕmenie a tracheo-vývod na dýchanie. No ale my t o nevzdávame!, lebo ju milujeme a spolu všetko zvládneme! Síce je to finančne dosť náročné, ale snažíme sa, aby jej naozaj nič nechýbalo.

Všetko čo potrebuje, našej vysnívanej Sofinke dáme, ale bohužiaľ na rehabilitácie a terapie, ktoré by Sofinke moc pomohli, nemáme dosť finančných prostriedkov. Za každé jedno euríčko Vám zo srdca ďakujeme.

Sofinka dostala od občianskeho združenia POMOCNÍČEK finančný dar vo výške 1000€.

• Predch.
• Nasl.